rozhovor s Csabom Surjányim

pastorom Zboru viery


Ďakujeme za Tvoju službu u nás v zbore Archa v Nitre. Začnem so všeobecnou otázkou: Ako sa Ti páči Slovensko?

Csaba: Na Slovensko chodíme už roky. V minulosti, keď som bol dieťa sme sem chodili na výlety. Ale teraz sa veľmi tešíme, že sa tu v priebehu niekoľkých rokov otvorila aj možnosť pre službu. Slovenské zbory vidíme ako veľmi živé a dynamické. Je vidieť, že ľudia majú hlad a túžia pozdvihnúť Božiu prácu na vyššiu úroveň, takže je pre nás veľkým zážitkom tu slúžiť.

Týmto si takmer zodpovedal moju druhú otázku, ktorá znie: Čo si myslíš o ľuďoch žijúcich na Slovensku?

Csaba: No, myslím si, že zrejme poznám iba kresťanov, takže neviem či všetci ľudia, ktorí na Slovensku žijú sú taký istí. Ale ak aj ostatní ľudia sú takí ako kresťania, ktorých poznám, tak Slovensko je šťastná krajina, pretože kresťanov sme spoznali ako veľmi dobrých ľudí.

Čo si myslíš, na čo by sa mali v tejto dobe zbory na Slovensku, a teda aj náš zbor, najviac sústrediť?

Csaba: Neviem, či som práve v takej pozícii, aby som na túto otázku mohol odpovedať. Je isté, že zárukou života a rastu cirkvi je to, aby Boží pomazaní dostali také uznanie, aby ich veriaci nasledovali. Ja si myslím, že treba nasledovať Božích mužov. To je budúcnosť prebudenia v Maďarsku, na Slovensku a aj v každej inej krajine.

Vieme, že pastoruješ zbor vo Váci a ak dobre viem, pred tým ako si ho prevzal bol v pomerne zlom stave.

Csaba: Áno, je to tak.

...a oproti tomu je teraz už v dosť dobrom stave. Dokonca sa dá povedať, že prekvitá.

Csaba: Áno, oproti tomu ako to bolo, tak určite. Ale ako pastor pravdaže nie som spokojný ani teraz.

Tomu verím, avšak ktoré boli veci podľa Teba kľúčové? Čo spôsobilo zbudovanie a oživenie zboru?

Csaba: Jeden z hlavných problémov vo Váci, bola skutočnosť, že sa zbor odcudzil od osoby Sándora Németha. Predchádzajúce vedenie malo takú predstavu, že pre dôležitosť práce vo Váci nie je dobré púšťať veriacich do Budapešti, čo bol veľmi veľký omyl. My sme teda dali vedome dôraz na to, aby ak je to možné, každý zo zboru z času na čas išiel do Budapešti a tí, ktorí majú možnosť aj každý týždeň. Toto rozhodnutie prinieslo veľké zmeny. Do duchovného života prišlo občerstvenie a vidíme, že s ľuďmi, ktorí pravidelne navštevujú bohoslužby v Budapešti sa dá počítať aj v službe vo Váci. Toto je milosť, ktorá pôsobí prostredníctvom služby jedného služobného daru. Miestna práca je špecifikum Zborov viery. Zbory nie sú úplne samostatné, ale musia upriamiť svoju pozornosť na budapeštianske centrum. Lebo v podstate ja nie som pastor, ale Sándor. Ja som jeho spolupracovník.

Hovorí sa o Tebe, že Tvoja služba má stále rastúcu tendenciu, aj Tvoj postoj k práci je taký, že sa stále dokážeš motivovať, nezostávaš na jednej úrovni, ale sa stále snažíš posunúť dopredu. Ako to robíš?

Csaba: Krátko po mojom obrátení mi dal Pán jedno slovo: cesta spravodlivého je ako svetlo rannej zory, ktoré ako rastie, stále silnie. To sa veľmi vrylo do môjho srdca. Tak ako sa slnko nevracia späť, ale stále napreduje vyššie a vyššie, ani ja nie som ochotný vrátiť sa späť. Rozhodol som sa, že chcem byť takýto veriaci. Milosť je taká veľká, že ju ešte nikto nedokázal vyčerpať, takže je pred človekom stále možnosť rásť. V podstate to je otázka rozhodnutia a viery.

Aj v Budapešti Sándor veľa rozpráva o zabudovaní mládeže do Božej práce a vieme, že Zbor viery dosahuje veľmi dobré výsledky čo sa týka zabudovania druhej a tretej generácie mladých do zboru. Čo je podľa Teba kľúčom k tomu, aby sa aj naše deti a aj iní mladí ľudia vedeli zabudovať do Božej práce a niesť oheň evanjelia ďalej?

Csaba: Jednou veľmi dôležitou vecou je, aby boli rodičia dôveryhodnými kresťanmi. Doma vidia deti aj neoficiálnu tvár svojich rodičov, ba tú vidia viac. Ak majú rodičia viac tvárí, tak sa v dieťati často vytvorí predstava, že dospelí sú pokrytci. V teenegerskom veku sú mladí aj tak náchylní myslieť si to aj o takých ľuďoch, ktorý pokrytcami nie sú. Ak tento pocit oprávnený, tak mladí ľudia dokážu zanevrieť na vieru. Teda prvým kľúčovým bodom je, aby boli rodičia dôveryhodnými kresťanmi aj doma a aj v každom jednom vzťahu, aby nehrali rôzne role, ale aby sami niesli v sebe oheň prebudenia. Druhou veľmi dôležitou vecou je, že v zbore treba dať priestor mladým. Aj my sme začali slúžiť vo veľmi mladom veku, boli sme mimoriadne neskúsení a nepripravení. Vtedy sme to ale tak nevideli. Cítili sme sa veľmi pripravení, urobili sme však množstvo chýb. Netreba sa však báť toho, že mladí ľudia urobia chyby. Treba im dovoliť, aby v službe Bohu v sebe živili zdravé ambície, lebo keď im to nedovolíme, či zakážeme, odídu do sveta a tam sa budú snažiť urobiť kariéru. Potom stratíme generáciu po generácií, čím sa veľmi oslabí cirkev. Potrebujeme generácie, ktoré prichádzajú po nás. Nie náhodou je Boh Bohom Abraháma, Izáka a Jákoba. Tri generácie za sebou obstáli v Božej práci a to prinieslo prielom v takej miere, že už viac tisícročí má z toho osoh celý svet. Je veľmi smutné, že prebudenia zvyknú byť jednogeneračné. My musíme jednoznačne udržať v prebudení minimálne tri generácie, aby kresťanstvo vedelo dosiahnuť dôveryhodný a rozsiahli prielom.

V poslednej dobe sa veľa rozruchu prinieslo hnutie hypermilosti a vieme, že Zbor Viery sa jednoznačne postavil proti tomuto hnutiu. V čom vidíš hlavné chyby hnutia hypermilosti?

Csaba: Ja v podstate verím v hypermilosť. Ako som na to už aj poukázal: milosť je taká veľká, že ju nevieme dostatočne využiť. Teda oproti terajšiemu stavu je ešte hyperstav. Ale aby som odpovedal na Tvoju konkrétnu otázku, kde robí hnutie hypermilosti chybu: v tom, že zle chápu a vykladajú milosť. V podstate to je teologická otázka: kto dostal milosť? Keď hovorím, že človek, ktorý verí v Ježiša dostal milosť, tak na ktorú časť myslím - na nového človeka, alebo na starého človeka. A je dôležité vidieť, že všetci apoštoli tak rozmýšľali, v každom z nás sú dvaja ľudia: jeden starý a jeden nový. Starý človek milosť nedostal. Teda nepomýľme si to s prezidentskou amnestiou, kde zločinca vypustia z väzenia. Božia milosť je iná. Božia milosť je to, že Boh umiestnil hriech na svojho Syna, a naše hriechy potrestal v Ňom. Keď sa stotožníme so vzkriesením, tak sa náš starý človek sa nedostane na slobodu, ale sa narodíme znova. Staneme sa novým človekom, Biblia hovorí o novom človeku, že nehreší, stratí schopnosť hrešiť. Teda milosť nie je pre človeka, ktorý pácha hriechy, žije v hriechoch, ale pre človeka, ktorý hriechy zanechal a ktorý sa z nich obracia. Hriešnemu človeku patrí kríž, ukrižovanie a peklo, túto cestu už absolvoval Ježiš. To bol osud nášho starého človeka. Starý človek milosť nikdy nedostane. Milosť dostane iba nový človek. Ale ani nový človek si nič nezaslúži, aj jemu dáva Boh všetko z milosti. Milosť sa zjavuje v tom, že Boh poslal svojho Syna, aby vykonal zástupnú obeť – výmenu. Boh chce nového človeka obdariť dedičstvom, chce mu dať všetko, čo patrí Jeho Synovi. Problém tohto hnutia je ten, že tvrdí, že Boh každého miluje – to je v poriadku. Potom ale dodajú aj to, že príď taký aký si, Boh ťa prijme – aj to je v poriadku, ale len vtedy, keď to chápeme tak, že príď taký aký si a obráť sa. Ale ten posledný odkaz v hnutí hypermilosti vynechajú. Hovoria: príď taký aký si, bodka. A tomu už ja nedokážem veriť, no nielenže tomu nedokážem uveriť, ale proti tomu aj bojujem.

Ďakujem, ale ešte jednu poslednú otázku Ti chcem položiť a tá sa týka migračnej krízy, táto téma je v poslednej dobe veľmi frekventovaná a priniesla veľký chaos v spoločnosti, ale aj v cirkvi, teda medzi kresťanmi. Aj ja osobne poznám viac takých kresťanov, ktorí v spojitosti s touto otázkou otvorene podporujú neonacistické hnutia. Druhá časť kresťanov – mám aj takých kresťanských priateľov – sa snaží robiť rôzne humanitárne misie, pomáhať migrantom ako sa len dá. Moja otázka je, aký postoj by mal kresťan v tejto problematike zaujať?

Csaba: Kresťan je preto kresťan, lebo počuje Boha a počúva na Boží odkaz. Takto sa správame z časti na základe osobného duchovného života a na druhej strane kvôli zaujatiu správnych postojov sú dôležitý aj overení a pomazaní služobníci, ktorí sú potrubiami Božieho Slova. Ich stanoviská sa oplatí sledovať. Problémom migračnej vlny je skutočnosť, že ľudia, ktorí prichádzajú sú utečencami len z časti. Zdá sa, že chcú vedome migráciu používať ako zbraň. Z minulosti máme o migrantoch hojne skúseností – netreba ísť ďaleko, len pred niekoľkými desaťročiami v období komunizmu zo Slovenska aj z Maďarska emigrovali mnohí ľudia, ktorí v západných štátoch požiadali o azyl, to sú skutoční utečenci. Ale nepamätám sa, že by prelomili hranicu, ani že by robili demonštrácie v prijímajúcich krajinách, nepamätám si na taký prípad, že by nejaký maďarský alebo slovenský emigrant chcel nanútiť v masových rozmeroch svoju kultúru na prijímajúcu krajinu. Teda tento fenomén, ktorý sa označuje ako migrácia je skôr dobývaním a na dobývanie sa vzťahujú úplne iné pravidlá ako na prosbu o pomoc. Ja som minulý rok nevidel, že by títo ľudia pýtali od Maďarov pomoc, ale som videl, že prišli s povýšeneckým postojom a chceli si podrobiť a opanovať európsku kultúru. V takom prípade si myslím, keď nami opovrhujú, mali by radšej zostať doma. A keď nami opovrhujú a prídu sem v masových rozmeroch, tak vo mne povstáva podozrenie, že v skutočnosti ani neprichádzajú kvôli útočišťu, ale do našej krajiny prichádza v podstate armáda a v určitom momente siahnu po zbrani a budú robiť také veci, o ktorých by som ani rozprávať nechcel. Myslím si, že toto v nemá histórii obdobu. Keď si pozrieme Bibliu: Židia odišli do Egypta sedemdesiati a Egyptu sa nesnažili nanútiť svoju kultúru. Prosili, a keďže prosili, dostali. Toto dnes ale nepozorujem a to mi na celej situácií pripadá zvláštne. Názor, že každému človeku treba zabezpečiť tie isté práva, je dosť nevyvážený. Nech niekto skúsi ísť do Iránu a tam si žiadať tie isté práva ako tie, ktoré mu prináležia v Európe... Alebo mohol by som tu spomenúť Saudskú Arábiu, alebo africké krajiny. Teda jednoducho treba vziať na vedomie, že existujú nezlučiteľné, ba navzájom nepriateľské civilizácie. A riešenie tohto problému nie je to, že ich umelo pomiešajú. Treba to riešiť inak. Neviem presne ako, ale isté je to, že nie takto a ja proti tomuto protestujem. Ako sa podľa Teba vedia kresťania proti tomuto brániť? Csaba: Je veľmi dôležité, aby sa modlili. Treba veriť, že Boh nám pomôže. Napríklad prostredníctvom apoštola Pavla nás Boh vyzýva, aby sme sa modlili za vedúcich. Vedúcim predstaviteľom národov treba poskytnúť duchovnú ochranu a podporu, aby nerobili rozhodnutia pod vplyvom zlých duchov, aby ani duch doby, ani duch antikrista, ani jednotliví duchovia, ktorí sú v daných krajinách už od dávna udomácnení, neurčovali ich rozhodnutia, ale aby sa nejako na ich rozhodovanie prišla milosť. Ak sa tak stane, tak si myslím, že je tu šanca, aby sa Európa alebo aspoň viac európskych národov, dištancovalo od procesu ako je tento. Na základe biblických proroctiev vieme tento fenomén chápať, respektíve hodnotiť, ako budovanie antikristovského systému. Podľa mojej biblickej viery nebude tento systém dovtedy úspešný a neuskutoční sa, pokiaľ je tu cirkev, ktorá napĺňa svoju úlohu. To znamená, že kresťania nie sú len pasívnymi trpiteľmi udalostí, ale s duchovnými prostriedkami ich aj aktívne formujú.

Ďakujem pekne. A ešte jedna, naozaj posledná otázka. Je veľa takých vyučovaní, respektíve špekulácií o tom, kedy príde Pán. Posledná, čo som teraz počul je, že Pán príde v roku 2017, alebo 2018. Čo si o tom myslíš? Dá sa o tom špekulovať alebo radšej sa tomu vyhýbať?

Csaba: Špekulovať sa môže, dokonca to môže byť aj prospešné, ale treba si uvedomiť, že isté je iba to, čo nakoniec Pán uskutoční. Vedome nám Pán nedal jednoznačné záchytné body. Rôznymi výpočtami zhruba vychádza ten istý výsledok: v okolí dvadsiatych, tridsiatych rokov 21. storočia približne vypršia tie časové hranice, ktoré sa dajú z Biblie vyčítať. Ale to neznamená, že budeme sklamaní, keď sa to prípadne udeje neskôr, lebo Boh nepovedal nič jednoznačné. Ale dá sa počítať... Či už v spojitosti s 2000 rokmi, alebo aj s tým, že Ježiš povedal, že tá generácia, ktorá uvidí napĺňať sa tieto veci nepominie pokiaľ sa nenaplní všetko. Aj na základe iných výpočtov v každom prípade vychádza to, že v prvej polovici 21. storočia môžeme očakávať zmenu. Ináč aj svetský, teda nie z Biblie vychádzajúci odborníci hovoria o pravdepodobnosti takýchto zmien. Či hospodárske alebo aj politické trendy poukazujú na to, že svet vo svojom terajšom stave už nedokáže napredovať. Prídu nové svetové vojny alebo iné obrovské historické zmeny a tieto zmeny už budú ukazovať na príchod Božieho kráľovstva.

Ďakujem veľmi pekne. Nech Ťa požehná Pán.

Csaba: Prajem Vám veľa úspechov. Nech sa darí dielu Vašich rúk.

(Ladislav Horváth, Nitra, 29.5.2016)