Nefilímovia

Kto boli Nefilimovia a čo chceli?

Kto to boli nefilimovia a čo chceli? Grécke legendy ich nazývali titánmi a obrami, kanaánske národy ich nazývali emorejcami a Biblia ich spomína po hebrejsky ako nefilimov. Jedná sa o bytosti s výnimočným vzrastom a schopnosťami, ktoré mali nadprirodzený pôvod, boli potomkami anjelov, alebo polobohov a ľudí.

Podľa jednej teraz uverejnenej knihy bytosti s napoly ľudským a napoly nadprirodzeným pôvodom nepatria iba do sveta poviedok: rod nefilimov skutočne existoval, v minimálne dvoch obdobiach ľudskej histórie hrali rozhodujúcu úlohu a stopy ich činnosti sú viditeľné dodnes na rôznych miestach zeme.

Záujem írskeho historika Patricka Herona o obrov vzbudilo to, že kronikári, ale aj umelci žijúci v od seba veľmi odlišnom čase a priestore zvečnili príbehy o superbytostiach omnoho vyšších od ľudí, disponujúcich s výnimočnými vedeckými poznatkami. Kým vlastne boli? Existoval niekedy na zemi takýto výnimočný druh? Ak áno, aký bol ich osud?

Heron si spomedzi rozmanitého množstva legiend a starodávnych dokumentov vybral za základ svojho výskumu ten najstarší, a to záznam knihy Stvorenia. Porovnal jej texty s ostatnými prameňmi pochádzajúcimi zo staroveku, pričom zistil prekvapujúcu podobnosť. V tomto článku sme tento krát len vyberali z pôvodného textu ale čitatelia, ktorí poznajú grécke poviedky môžu aj sami vymenovávať núkajúce sa paralely.




Prvý príchod nefilimov

„A stalo sa, keď sa začali ľudia množiť na tvári zeme, a narodili sa im dcéry, že videli synovia Boží ľudské dcéry, že sú krásne, a brali si ženy zo všetkých, ktoré si volili. … V tých dňoch boli obrovia (doslovne nefilimovia «padnutí») na zemi, a tiež i potom, keď vchádzali synovia Boží k ľudským dcéram a rodili im. To boli tí siláci, ktorí sú od veku mužmi povestného mena (1. kniha Mojžišova 6,1–4).

Podľa knihy zjavenia teda v Noého dobe, pred potopou zaplavili zem cudzí anjeli, ktorí vstúpili do sexuálneho vzťahu s tými ženami, po ktorých zatúžili. Z iných častí Biblie teológovia, napríklad Derek Prince na Slovensku známi aj prostredníctvom jeho do slovenčiny preložených kníh tvrdí, že jedna časť Bohom stvorených anjelov – približne jedna tretina – bola spolu so Satanom (Luciferom) následkom pádu vytlačená z neba a vyhnaná na nižšiu úroveň univerza.

Viac storočí po stvorení Adama a Evy si pre seba vyhliadli ľudskú rasu, ktorá mala na nich taký vplyv, že viacerý z nich – slovami novozmluvného listu Judášovho – „zanechali svoje panstvo“ a „vošli k dcéram ľudským“. Výsledkom genetického spojenia boli obri, ktorí sa stali veľmi rýchlo známymi. Podľa Enochovej knihy, ktorá síce nepatrí do kánonu, ale bola považovaná aj cirkevnými otcami za uznaný prameň boli títo anjeli poslaný na Zem ako strážcovia, avšak onedlho vidiac krásu ľudských žien povstala v nich žiadosť voči nim.

Je to možno prekvapujúce, ale podľa starovekého spisu ich neodolateľne priťahoval hlavne pohľad na ich vlasy. Tým bytostiam, ktoré splodili dali výnimočné poznatky: Naučili ich rozlúštiť znamenia zeme a oblohy, astrológii a fortieľom čarovania. Od nich sa naučili ľudia stavebníctvu, predpovedi počasia, lekárstvu, ale aj okrášľovaniu tela (kozmetike). „Obri“ tak nie len vďaka svojmu viac metrov vysokému telu, ale aj svojím tajným poznaním začali panovať nad ľuďmi.

Miešanie sa anjelov s ľuďmi malo negatívne následky. Zem sa naplnila zlom a „myšlienky ľudských sŕdc, boli len zlé po všetky dni.“ Podľa popisu Enochovej knihy (ženy) otehotneli a porodili obrovských obrov, ktorých výška bola 30 sigov (13,5 metra). Oni strávili všetko ovocie práce ľudských rúk. A keď im už ľudia nevedeli ďalej slúžiť, obri sa obrátili proti nim a porušili ich.

A začali hrešiť aj proti vtákom, divej zveri, plazom a rybám a strávili si navzájom svoje telá a vypili svoju krv.“ Uvolnilo sa pozemské peklo. Nefilimovia sa do Noého doby tak neodlučiteľne pomiešali s ľuďmi, že Boh vedel od nich oslobodiť Zem len radikálnym zásahom – potopou. Nefilimovia stiahli so sebou s výnimkou jednej rodiny celé ľudstvo do záhuby. Na základe Biblie hybridná rasa takzvaný „velikáni“ zahynuli v potope, zatiaľ čo ich sploditelia, padnutí, boli spútaní reťazami a sa stali väzňami najhlbšej časti podsvetia - Tartarosu. Ľudská rasa, ktorá prežila prostredníctvom Noého a jeho rodiny sa zdanlivo zbavila od cudzieho vplyvu – avšak len na určitý čas.




Druhé pristátie na Zemi.

436 rokov po potope sa však obri znovu objavili v Biblii. Pocestný z Mezopotámie, Abrahám, bol očitým svedkom prvej zaznamenanej vojny ľudstva, v ktorej aliancia štyroch kráľov bojovala proti koalícii iných piatich kráľov. „A v štrnástom roku prišiel Kedorlaómer i kráľovia, ktorí boli s ním, a zbili Refaimov v Aštarót-karnajime a Zuzimov v Háme a Emimov na rovine Kirjatajim“ (1. kniha Mojžišova 14,5).

Praotcom refaimov bol Rafa, ktorého meno znamená „hrozný, obrovský“. Ďalšie miesto v Biblii vymenováva aj ďalšie podobné národy. Po východe z Egypta sa dostali Izraelci k Moábskej púšti, kde „Émovia bývali predtým v nej, v zemi Ára, veľký to ľud, mnohý a vysoký jako Enákovci. Pravda aj oni boli považovaní za obrov ako Enákovci, a Moábovia ich pomenovali Emím.“ (5. kniha Mojžišova 2,10–11) Meno Émov znamená hrozný a Enákovci boli zase „obri s dlhým krkom“. Enák bol synom Arbu, ktorého meno po hebrejsky znamená pochádzajúci zo sily Baála (božstva).

To, že zasľúbená zem bola plná gigantických obyvateľov hlásili aj Mojžišom vyslaní zvedovia: „A pustili zlú povesť o zemi, ktorú prezkúmali, medzi synov Izraelových povediac: Zem, ktorou sme prešli nato, aby sme ju prezkúmali, je zem, ktorá žerie svojich obyvateľov.

A všetok ľud, ktorý sme videli v nej, sú mužovia vysokej postavy. Videli sme tam aj obrov (nefilimov), synov Enákových, ktorí sú z obrov (nefilimov), takže sa nám videlo, že sme proti nim ako kobylky, a takými sme sa aj my im videli.“(4. kniha Mojžišova 13,33–34). To že sa vyslaní zvedovia vrátili so strapcami hrozna, predtým neznámeho druhu vážiaceho viac kilogramov, nasvedčuje tomu, že kanaánci mohli mať výnimočné poľnohospodárske poznatky. Akí vysokí mohli byť títo obri?

O kráľovi jedného národa, bášánskom Ógovi Mojžiš zaznamenal, že rozmery jeho postele bol asi päťnásobne väčšie oproti dnešným ležiskám: bola 571 centimetrov dlhá a 254 centimetrov široká. Do tejto postele by sa asi akurát zmestil aj najznámejší kanaánsky obor, filištínsky Goliáš, ktorý bol vysoký 442 centimetrov, ktorý utrpel od mladého Dávida hanebnú porážku. Ale odkiaľ pochádzali títo obri, keď ich predkovia všetci vymreli pri potope a padlí anjeli boli zase uväznení v reťaziach v hlbinách Tartartosu?

Logickou odpoveďou je, že po potope sa znovu udialo jedno pristátie anjelov na zemi. Túto teóriu potvrdzuje aj Biblia: „V tých dňoch (pred potopou) boli obrovia (nefilimovia) na zemi, a tiež i potom…“ (1. kniha Mojžišova 6,4). Podľa už citovanej knihy Enochovej sa toto udialo pred potopou na severnej hranici kanaánskej zeme, na vrchu Hermon. Podľa Patricka Herona, ak znovu pristáli tu, tak pamiatku tejto udalosti stráži Baálova svätyňa na úpätí vrchu pri Cezarei Filipovej - dnešným menom Banias.

Stopy druhej generácie nefilimov uchovávajú podľa Herona tie gigantické stavby na rôznych miestach zeme, ktoré sa v podstate z ničoho objavili okolo roku 2000 pred naším letopočtom. Národy tej doby sa zdanlivo bez predchádzajúcich udalostí dostali k takým technickým a hvezdárskym poznatkom, pomocou ktorých vedeli zrealizovať zikkuraty, pyramídy a iné obrovské diela.

Z príkladov uvedených v Heronovej knihe je najznámejším Veľká Pyramída, postavená za čias faraóna Cheopsa. Stavba ležiaca na ploche trinásť hektárov pozostáva zhruba z 2,3 milióna obrovských kvádrov, ktoré vážia v priemere 2,5 ton, ale je medzi nimi aj niekoľko sto tonových, ktoré sú navyše umiestnené vo vnútri pyramídy vo výške 46 metrov od zemského povrchu.

Podľa Heronových výpočtov, ak bola pyramída priebežne stavaná počas dvadsiatich troch rokov Cheopsovho panovania, bolo by potrebné každých 5 minút umiestniť jeden kameň pracujúc vo dne v noci. A to je len samotný rozmer. Steny pyramídy tvoria takmer dokonalý pravý uhol, smerujú presne na štyri svetové strany, otvory vychádzajúce z jej centra sú nasmerované presne k dvom najsvetlejším hviezdam oblohy a mohli by sme dlho menovať ďalšie technické a hvezdárske bravúry.

Pravdaže viacero prvkov Heronovej teórie dnešný postoj vedy nepotvrdzuje, alebo ešte nepotvrdzuje. Otázniky týkajúce sa našich poznatkov ohľadne staroveku sa v podstate z týždňa na týždeň množia, ako tomu nasvedčujú aj na začiatku júla rozlúštené grécke hvezdárske disky. V tejto téme budeme pokračovať neskôr.





Zdroj: Hetek
Autor: Morvay Péter
Preklad: Ladislav Horváth