NIMRÓD

Prvý diktátor

Prečo chcel Nimród zabiť Boha?

Podľa správ z Hollywoodu sa môže okolo roku 2015 objaviť v kinách životný príbeh prvého despotu v histórii, večného vzoru vzbúrencov, potomka gigantov, prvého veľmajstra slobodomurárskeho rádu, praotca globalizmu - starovekého Nimróda.

Síce o tomto pláne nie sú k dispozícii bližšie informácie, korešponduje to s trendom nového stvárňovania biblických postáv, v rámci ktorého bol okrem iného zhotovený aj film o Nimródovom praotcovi - Noachovi. Spoločného predka ľudstva, ktoré prežilo potopu stvárni Russell Crowe vo filme, ktorý bude mať premiéru v roku 2014. Avšak na hlavnú úlohu filmu Nimród ešte nie je jasný kandidát. Pre autorov pripravovaného scenára je k dispozícii popri krátkom popise Starej zmluvy aj viac starovekých apokrifných popisov.

Najväčšiu golobálnu katastrofu histórie ľudstva prežila jediná rodina – Noe s manželkou a jeho synovia s manželkami. Generácie po potope vymenováva 10. kapitola Genesis. Tu sa objavuje aj meno Nimróda, ako syna Kúša - Noeho vnuka: „A Kúš splodil Nimróda. Ten začal byť mocným hrdinom na zemi. To bol hrdina lovu pred Hospodinom. Preto sa hovorí: Jako Nimrod, hrdina lovu pred Hospodinom. A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon, a potom Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre.“ (Genesis, 10:8-10) Kúš bol prvorodeným Noeho prostredného syna - Cháma. Teda Nimródov pôvod sa viaže k rodu, ktorý sa ako prvý po potope dostal do konfliktu s Bohom.

Chám totiž – v protiklade so svojimi bratmi Sémom a Jafetom – vysmial svojho otca, keď sa on pri objavovaní výroby vína vďaka nežiadúcim účinkom opil. „Keď sa potom prebudil Noach zo svojho vína a dozvedel sa, čo mu urobil jeho mladší syn, povedal:Nech je zlorečený Kanaán; sluhom sluhov bude svojim bratom.“ (Genesis 9:24-25) Len hádať môžeme, prečo uvalil Noé zodpovednosť za to, že Chám „uvidel jeho nahotu“, keď ležal vo svojom stane v opitom stave, na svojho vnuka Kanaána.

Podľa výkladu na jednom zvitku z Mŕtveho mora Noé nemohol vypovedať kliatbu na Cháma, lebo ho už predtým Boh priamo požehnal („A Bôh požehnal Noacha a jeho synov a riekol im: Ploďte sa a množte sa a naplňte zem.- Genesis 9:1). Aj Josephus Flavius pripisuje fakt, že Noe vypovedal kliatbu radšej na Chámovho syna - ktorý mal zjavne významnú úlohu v tomto incidente - blízkemu príbuzenstvu. (Podľa jedného komentára v Babylonskom Talmude nešlo len o to, že by jednoducho starého patriarchu vysmiali, ale ho znásilnili, ba dokonca vykastrovali, aby už nemohol mať viac potomkov).

O Kanaánovi - ktorý bol Chámovým štvrtým synom – poznamenáva staroveká apokrifná kniha Jubileí, že Noé pre neho vyznačil miesto, kde sa má usadiť, na výhchod od Nýlu, v Severnej Afrike, avšak on sa svojvoľne usadil na území vyznačenom pre Šéma, a tak sa neskôr dostali jeho potomkovia do konfliktu s potomkami Séma – Izraelskými kmeňmi.

Kožený odev z Edenu

Nimród sa na základe biblickej chronológie narodil 249 rokov po potope (v tom čase žil ešte aj Noé, ba nadôvažok patriarcha, ktorý sa dožil matuzalemského veku videl aj veľkú časť Nimródovho života). O jeho mladosti Biblia nepíše, jeho postava sa vynorí len vtedy, keď „začal byť mocným hrdinom na zemi“.

Avšak kniha Jašer, ktorá bola napísaná v starozmluvnom období podrobne popisuje toto obdobie: „A v tých dňoch Chámov syn, Kúš, syn Noého, si vo svojom starom veku vzal manželku a tá mu porodila syna a dali mu meno Nimród, povediac: v tom čase sa synovia človeka opäť začali búriť a hrešiť proti Bohu. A dieťa narástlo a jeho otec ho obzvlášť miloval, lebo bol dieťaťom jeho staroby (Kniha Jašer 7:23)

Význam slova Nimród podľa niektorých rabinických komentárov pochádza z hebrejského slova „vzbura“, čo zodpovedá nasledujúcej životnej ceste chlapca. Aj Biblia potvrdzuje, že Nimróda splodil jeho otec v pokročilom veku, lebo Genesis pred ním vymenuje mená jeho minimálne šiestich bratov. Nimródova rodina vlastnila podľa knihy Jašer výnimočné dedičstvo, ktorého pôvod siahal až k édenskej záhrade: „A kožené šaty, ktoré Boh urobil Adamovi a jeho manželke sa dostali do Kúšových rúk.

Totiž po smrti Adama a jeho manželky dostal kožené šaty Enoch, syn Járedov, a keď bol Enoch vytrhnut, odovzdal ich svojmu synovi Matuzalemovi. A keď Matuzalem zomrel, Noé zobral šaty a dal ich do archy a tie boli tam s ním až dovtedy, pokiaľ neopustil Archu a keď opustili Archu, Chám ich ukradol od svojho otca Noého a skryl ich pred svojimi bratmi.

A keď Chám splodil Kúša - svojho prvorodeného, v tajnosti mu dal kožené šaty a boli u Kúša veľa dní. Aj Kúš ich skryl pred svojimi synmi a bratmi a keď Kúš plodil Nimróda, keďže ho miloval, dal mu tie kožené šaty“ (Kniha Jašer 7:24-30) Oblečenie Adama a Evy zhotovil samotný Boh. Do potopy bolo u takých ľudí, ktorý mali bázeň pred Bohom a ctili si ho, ale táto situácia sa v prvej generácii po Nóachovi zmenila. Chám, ktorého charakter naznačil už aj incident s jeho otcom, ukradol tieto šaty a od neho sa dostali k Kúšovmu najmladšiemu synovi, obľúbencovi, Nimródovi.

Nimród nemal výčitky, ako mládenec si ich hneď obliekol. „A Nimród sa stal silný keď si obliekol tie šaty a Boh mu dal moc a silu, stal sa veľkým lovcom na zemi, veru veľkým sa stal na poli. Ulovil zvieratá a postavil oltáre a obetoval na nich tieto zvieratá Pánovi. A Nimród sa posilnil a povstal spomedzi svojich bratov a vybojoval boje svojich bratov proti všetkým ich nepriateľom vôkol dokola a Pán dal všetkých nepriateľov jeho bratov do jeho rúk a Boh mu pomohol z času na čas v jeho bojoch a vládol na zemi“ (Kniha Jašer 7:31-32).

Nimróda po jeho víťazstvách urobili kráľom jeho bratia . „Keď sa Nimród s radosťou vrátil domov po tom ako porazil svojich nepriateľov, jeho bratia a známi sa zhromaždili, aby ho urobili kráľom nad sebou a umiestnili na jeho hlavu kráľovskú korunu.

A Nimród ustanovil nad svojimi podriadenými kniežatá, sudcov a veliteľov, ako je tomu zvykom u kráľov.” (Kniha Jašer 7:39-40). Nový panovník bol prvým, ktorý nosil korunu a ktorej formu dostal podľa tradície v jednom nočnom videní. Stará zmluva píše o vzostupe Nimróda nasledovné: „To bol hrdina lovu pred Hospodinom.

Preto sa hovorí: Jako Nimrod, hrdina lovu pred Hospodinom. A počiatkom jeho kráľovstva bol Babylon, a potom Erech, Akkad a Kalné v zemi Sineáre“ (Genesis 10:9-10). Centrom Nimródovej ríše bolo mesto Šinar, kde podľa Knihy Jašer stál panovníkov palác. „A každý národ a ľud počul jeho povesť a zhromaždili sa k nemu a poklonili sa po zem a priniesli mu dary a on sa stal ich pánom a kráľom a všetci žili s ním tam v meste Šinar.

Nimród panoval nad všetkými Noeho synmi a všetci boli pod jeho mocou a zákonmi. A celá zem mala jeden jazyk a jednotnú reč, ale Nimród nechodil po cestách Pánových a bol horší od všetkých ľudí, ktorý žili pred ním odo dňa potopy do tých dní“ (Kniha Jašer 7:44-46).

Panovník, podľa Biblie „hrdina lovu“, bol človek s výnimočnou silou a schopnosťami „pred Hospodinom“, alebo v inom preklade „proti Hospodinovi“. Napriek tomu, že z prvej ruky poznal príbeh potopy a jej dôvody, zdá sa, že sa z osudu padnutého ľudstva nič nepoučil.

Znovu naučil ľudí uctievať tie božstvá a modly, ktoré uctievala generácia starého sveta, tak ako ich to naučili padlí anjeli, ktorý sa zamiešali medzi ľudí. „...A Hospodin riekol: Nebude sa môj Duch prieť s človekom na veky v jeho blúdení; je telo, a bude jeho dní sto dvadsať rokov. V tých dňoch boli obrovia na zemi, a tiež i potom, keď vchádzali synovia Boží k ľudským dcéram a rodily im. To boli tí siláci, ktorí sú od veku mužmi povestného mena. A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi, a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni” (Genesis 6:3-5).

Kniha Jašer píše o vzbure pred potopou nasledovne: „A v tých dňoch, ako sa rozmnožili, a mali synov a dcéry, ľudskí synovia všetci opustili cesty Pánove a naučili sa jeden od druhého svojim zlým skutkom a ďalej hrešili proti Hospodinovi. A každý človek si zhotovil boha a ľudia okradli a obrali svojich blížnych a aj svojich príbuzných a skazili zem a zem sa naplnila násilím“ (Kniha Jašer 4:16-17).

Krvavé šípy padajúce z neba

Nimród viedol generáciu svojej doby k zopakovaniu tejto vzbury. Zhromaždil okolo seba ľudstvo, napriek tomu, že Noe ich podľa Božieho rozkazu vyzval k tomu, aby naplnili zem, každá rodina pre ňu určené územie. Židovský historik Josephus Flavius žijúci v prvom storočí píše o tom takto: „(Nimród) ich naviedol, aby neposlúchali Boha. Povedal im, že ich šťastie nepochádza z nasledovania Boha, ale z ich vlastnej odvahy.

Spôsob vládnutia postupne premenil na diktatúru, lebo si bol presvedčený, že len tak vie ľudí odvrátiť od bázne pred Bohom, keď ich bude udržiavať v neustálej závislosti, aby záviseli od jeho moci.”. Podľa Josepha Flavia Nimród učil ľudí tomu, že bázeň pred Bohom je zbabelosť a naozaj odvážni sú tí, ktorý sú hotoví hoc aj ísť hore do neba aby sa postavili Bohu, ktorého vyhlásil za nepriateľa ľudí. „A celá zem bola jedného jazyka a jednakých slov.

A stalo sa, keď sa rušali od východu, že našli rovinu v zemi Sineáre a bývali tam. Vtedy povedali druh druhovi: Nože narobme tehiel a vypáľme ich v ohni. A tak im bola tehla miesto kameňa a zemská smola im bola miesto malty. A povedali: Nože si vystavme mesto a vežu, ktorej vrch bude sahať až do neba.

A učiňme si meno, aby sme neboli rozptýlení po tvári celej zeme. Vtedy sostúpil Hospodin, aby videl mesto a vežu, ktoré staväli synovia človeka. A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť.” (Genesis 11:1-6) Podľa knihy Jašer Nimród pre túto gigantickú prácu zhromaždl šesťstotisíc mužov, ktorí začali stavbu na rovine ležiacej dva dni cesty od hlavného mesta. V tomto projekte ho podporoval jeho otec – Kúš a jeho bratia Pút, Micraim a Kanaán. „ A začali robiť tehly a zakladať ohne, aby postavili mesto a vežu, ktoré naplánovali.

Stavanie veže bola vzbura a hriech v ich prípade, lebo počas toho ako stavali, vo svojom srdci rozmýšľali tak, že začnú vojnu proti Pánovi a Bohu neba a preniknú k nemu do neba” (Kniha Jašer 9:24-25). Stavajúci sa delili na tri skupiny podľa toho, aký motív si vybrali pre vzburu „Prvý si povedal, že vyjdem hore do nebies a budem bojovať proti nemu; druhý si povedal, že vyjdem hore do nebies a donesiem tam našich bohov, aby sme ich tam uctievali; tretí si povedal, že vyjdem hore do nebies a zabijem ho svojím lukom a kopijou“ (9:26).

Projekt mal veľa obetí, ale fanatickí stavitelia považovali za väčšiu škodu, keď padla jedna tehla, ako keď jeden človek padol dole z výšky. Ich sebavedomie len rástlo po tom keď z vrchu do nebasiahajúcej veže vytrelené šípy padli späť krvavé. Keď si ich navzájom ukázali, povedali si: „Veru zabili sme tých, ktorí sú v nebesiach. To všetko bolo od Pána, aby ich uviedol do bludu a vymazal z povrchu zeme.” (9:30).

Stavba trvala roky. Boh nebral na ľahkú váhu globálnu výzvu iniciovanú svojimi stvoreniami, ba podľa Biblie povedal, že nevidí prekážku v tom, aby vzbura dosiahla svoj cieľ: „A Hospodin riekol: Hľa, je to jeden národ, a všetci majú jeden a ten istý jazyk, a toto je začiatkom toho, čo budú ďalej robiť; takto im teraz nebude prekazené v ničom z toho, čo si zaumienili robiť“ (Genesis 11:6).

Toto konštatovanie dovoľuje usudzovať, že kráľ Nimród a kniežatá, ktoré boli s ním v aliancii nie len ľudskou silou chceli zrealizovať zosadenie Boha z trónu, ale sa v tom opierali aj o padlých anjelov, o ktorých pojednával jedna iná aporifná kniha – Prvá kniha Enochova. Bábelská stavba nakoniec skončila akousi „hviezdnou vojnou“, po tom ako Boh zasiahol. „Nože sostúpme a zmiatnime tam ich jazyk, aby nerozumeli druh reči svojho druha.

A tak ich rozptýlil Hospodin odtiaľ po tvári celej zeme, a prestali staväť mesto. Preto nazvali jeho meno Bábel, lebo tam zmiatol Hospodin jazyk celej zeme a odtiaľ ich rozptýlil Hospodin po tvári celej zeme (Genesis 11:7-9). Podľa knihy Jašer sa nebeskej trestnej akcie zúčastnilo 70 anjelov, ktorí (dnešným výrazom) rozdrvili komunikačnú sieť. Stavajúci nielenže sebe navzájom nerozumeli, ale nerozumeli ani kráľovým rozkazom. Následkom toho projekt vyústil v totálny chaos. Mnohý zomreli, avšak Nimród zostal nažive, ale jeho autorita utrpela vážne škody po porážke.



Zdroj Hetek
Morvay Péter 2013. 10. 11. (XVII/41)